Najčastejšia predstava o skúške tesnosti žumpy je, že technik príde, napustí nádrž, o pár hodín odčíta hladinu a vystaví protokol. Pri betónovej alebo železobetónovej žumpe to takto nefunguje.
Skúška vodotesnosti podľa STN 75 0905 počíta s dvomi oddelenými fázami — prípravou objektu a vlastnou skúškou. Ak sa prípravná fáza nedodrží, výsledok môže byť výrazne skreslený.
Ako dlho trvá skúška tesnosti betónovej žumpy?
Pri betónovej alebo železobetónovej nádrži treba počítať približne so šiestimi dňami od ukončenia napúšťania.
- nasiaknutie konštrukcie — pri prostom betóne, železobetóne, predpätom betóne a ostro pálenej tehle sa podľa čl. 3.10 normy obvykle ponecháva 96 hodín, pri ostatných materiáloch 24 hodín,
- vlastná skúška — podľa čl. 4.4 trvá najmenej 48 hodín.
K tomu treba pripočítať čas potrebný na napustenie nádrže.
Poznámka
Príprava a skúška nie sú to isté.
Suchá betónová konštrukcia môže po napustení prijímať vodu. Ak by sa meralo hneď po napustení, počiatočná zmena hladiny môže skresliť výsledok. Prípravná doba preto nie je súčasťou vlastného merania.
Pri plastovej žumpe je prípravná doba kratšia. Plast patrí na účely čl. 3.10 medzi ostatné hmoty, pre ktoré norma uvádza obvykle 24 hodín medzi ukončením napúšťania a začiatkom vlastnej skúšky. So samotnou minimálne 48-hodinovou skúškou treba pri pripravenom plastovom objekte počítať približne s tromi dňami od dokončenia napustenia.
Kedy je najvhodnejší čas na skúšku?
Pred obsypaním nádrže.
STN 75 0905 v čl. 3.2 stanovuje, že nádrž, ktorá sa má obsypať alebo inak opláštiť, sa skúša pred vykonaním týchto prác. Kým je plášť prístupný, prípadný priesak sa dá lepšie vidieť a lokalizovať.
Upozornenie
Ak je nová žumpa ešte pred zásypom, je vhodné vyriešiť skúšku práve v tejto fáze. Po obsypaní môže byť vonkajšia kontrola konštrukcie výrazne obmedzená a prípadná oprava môže znamenať opätovné odkopanie.
Súvisí to aj s otázkou, či je protokol o skúške tesnosti potrebný ku kolaudácii.
Čo má pripraviť zákazník?
Pripravenosť objektu je štandardne na strane objednávateľa. Pred začiatkom skúšobného procesu treba zabezpečiť:
Vyčistenie nádrže. Objekt musí byť vyprázdnený a vyčistený tak, aby bolo možné posúdiť jeho stav.
Zaslepenie alebo utesnenie potrubí a otvorov. Počas skúšky nesmie dochádzať k nekontrolovanému úniku ani prítoku vody.
Prístup k objektu. Merací otvor musí byť bezpečne prístupný a okolie priechodné.
Nerušený objekt počas celej skúšky. Meranie prebieha v 24-hodinových intervaloch, takže objekt musí zostať prístupný aj v ďalších dňoch. Počas skúšky sa do nádrže nesmie svojvoľne doplniť ani z nej odčerpať voda; ak je doplnenie súčasťou zvoleného skúšobného postupu, musí byť riadne zaznamenané.
Zdroj vody. Nádrž treba napustiť na skúšobnú hladinu; zdroj a spôsob napustenia treba vyriešiť vopred.
Dostupnú dokumentáciu. Projekt, výkres alebo dokumentácia výrobcu pomôžu určiť skúšobnú hladinu a rozmery.
Upozornenie
Nikdy nevstupujte do žumpy.
Ide o uzavretý priestor, v ktorom sa môžu hromadiť nebezpečné plyny. Čistenie zverte firme vybavenej na prácu v uzavretých priestoroch. Meranie hladiny sa vykonáva zvonku cez prístupový otvor.
Po akú výšku sa žumpa napúšťa?
Skúšobná hladina je podľa čl. 3.9 najvyššia hladina vody v nádrži stanovená projektom.
Ak projekt existuje, vychádzam z neho. Ak nie, preverím inú dostupnú technickú dokumentáciu. Ak nie je dostupné nič z toho, hladinu stanovím podľa technického usporiadania a maximálnej prevádzkovej hladiny konkrétneho objektu; pri bežnej žumpe môže byť prirodzeným limitom napríklad spodná hrana prítokového potrubia.
V protokole vždy uvádzam, ako bola skúšobná hladina stanovená. Ak projekt k dispozícii nebol, netvrdím, že ide o projektom určenú hladinu.
Doba nasiaknutia sa podľa čl. 3.10 počíta od ukončenia napĺňania na skúšobnú hladinu s medznou odchýlkou ±2 cm. Pred vlastnou skúškou sa hladina podľa potreby doplní na stanovenú úroveň.
Ako prebieha samotná skúška?
Po prípravnej dobe sa objekt prezrie – kontroluje sa viditeľný únik, porušenie konštrukcie a tesnosť zaslepení.
Následne sa hladina meria s presnosťou ±1 mm z pevného referenčného bodu, odčítania sa vykonávajú v 24-hodinových intervaloch a podľa podmienok sa sleduje aj výpar, zrážky a stav konštrukcie.
Pri zakrytom objekte môže byť vplyv výparu menší, nemožno ho však automaticky považovať za nulový.
Príklad z praxe
Pri betónovej žumpe napustenej krátko pred plánovaným meraním nemusí byť splnená potrebná prípravná doba. Termín vlastnej skúšky sa potom musí posunúť. Preto sa vopred dohodne nielen termín merania, ale aj termín ukončenia napúšťania.
Aký pokles hladiny ešte vyhovie?
Pri žumpe prakticky žiadny.
STN 75 0905 vymedzuje skupinu a pre nádrže na látky, ktoré môžu ohroziť akosť alebo zdravotnú nezávadnosť povrchových a podzemných vôd. Žumpu na splaškové odpadové vody pod toto vymedzenie zaraďujem, pretože skladované médium môže ohroziť akosť vôd.
Pre túto skupinu je súčiniteľ prípustného úniku kₙ = 0,0000.
Pri praktickom posúdení sa však zohľadňuje presnosť merania: parafrázovane podľa poznámky k čl. 5.4 možno pri skupine a považovať nádrž za vodotesnú, ak je zmena hladiny za celú dobu skúšky menšia ako 1 mm.
Poznámka
Nejde o 1 mm za každý 24-hodinový interval. Rozhodujúca je zmena za celú dobu skúšky. Preto nie je správne používať neformálne pravidlo typu „pár milimetrov je ešte v poriadku“.
Podrobnosti o dokumentovaní výsledku sú v článku čo obsahuje protokol o skúške tesnosti a metodika bude rozpracovaná v článku čo je STN 75 0905.
Čo ak je žumpa už v prevádzke?
Ak má byť prítok počas skúšky uzavretý, do nádrže nesmie nekontrolovane pritekať odpadová voda. Pri existujúcej obývanej nehnuteľnosti preto treba režim počas skúšky dohodnúť vopred.
Čo sa stane, ak objekt nie je pripravený?
Pripravenosť kontrolujem pred začatím skúšky. Ak nádrž nie je vyčistená, potrubia nie sú zaslepené alebo utesnené alebo nie je dosiahnutá skúšobná hladina, skúška sa nezačne.
Pri betónovom objekte je preto vhodné preveriť pripravenosť ešte pred začiatkom 96-hodinovej prípravnej doby.
Zhrnutie
Príprava žumpy na skúšku tesnosti znamená vyčistiť objekt, zaslepiť alebo utesniť potrubia a otvory, zabezpečiť prístup a napustiť nádrž na skúšobnú hladinu.
Pri betónovej alebo železobetónovej nádrži sa po napustení obvykle ponecháva 96 hodín na prípravu a samotná skúška trvá najmenej 48 hodín; pri plastovej žumpe je prípravná doba obvykle 24 hodín. Novú nádrž určenú na obsypanie je vhodné skúšať ešte pred zásypom.
Pri žumpe zaradenej do skupiny a je súčiniteľ prípustného úniku nulový a pri praktickom posúdení je rozhodujúce, aby zmena hladiny za celú skúšku zostala pod hranicou vyplývajúcou z presnosti merania.