Čo je STN 75 0905 a ako sa podľa nej vyhodnocuje skúška vodotesnosti

STN 75 0905 je technická norma s názvom Skúšky vodotesnosti vodárenských a kanalizačných nádrží.

Bola vydaná 1. decembra 1992 a podľa oficiálneho registra ÚNMS je stále platná. Používa sa spolu so Zmenou 1 z roku 2000.

Zmena 1 doplnila najmä ustanovenia týkajúce sa vodojemov v nadväznosti na STN EN 1508 a spresnila súvisiace podmienky ich skúšania. Pri bežnej žumpe sa preto pri práci s normou vychádza zo základného znenia STN 75 0905 spolu s platnou Zmenou 1.

Pri skúške žumpy je norma dôležitá najmä preto, že výsledok neurčuje iba jednoduché porovnanie počiatočnej a konečnej hladiny.

Metodika má logickú postupnosť:

zaradenie nádrže → vstupné technické údaje → nameraná zmena → normové kritérium → výsledok skúšky.

Práve preto nie je správne hodnotiť žumpu iba podľa všeobecného pravidla typu „poklesla o pár milimetrov, takže je tesná“.

Na aké objekty sa STN 75 0905 používa?

Norma sa vzťahuje na skúšanie vodotesnosti vodárenských a kanalizačných jímok, nádrží a ich záchytných vaní, ako aj ďalších nádrží, pri ktorých sa vodotesnosť vyžaduje právnymi predpismi, technickými normami alebo vodohospodárskym rozhodnutím.

Nie je však univerzálnou normou pre každú nádrž obsahujúcu kvapalinu. Zo základného rozsahu sú vyňaté napríklad tlakové nádrže, nádrže na ropné látky a vodné nádrže alebo zdrže na vodných tokoch.

Pri konkrétnom objekte preto treba najskôr určiť, či sa naň skúšobný postup STN 75 0905 vôbec vzťahuje.

Prečo norma rozdeľuje nádrže do skupín?

STN 75 0905 v čl. 2.1 rozlišuje tri základné skupiny nádrží.

Zaradenie nie je iba administratívny údaj.

Skupina určuje súčiniteľ kₙ, ktorý vstupuje do kritéria vodotesnosti.

Preto môže nesprávne zaradenie objektu priamo zmeniť výsledok skúšky.

Do ktorej skupiny patrí žumpa?

Norma nepíše doslovnú vetu „žumpa patrí do skupiny a“.

Definuje charakter jednotlivých skupín a konkrétny objekt treba pod príslušné vymedzenie odborne zaradiť.

Žumpu na splaškové odpadové vody zaraďujem do skupiny a, pretože jej obsah môže pri úniku ohroziť akosť povrchových alebo podzemných vôd.

Pre skupinu a je podľa čl. 5.4:

kₙ = 0,0000

Toto zaradenie uvádzam a stručne odôvodňujem aj v protokole.

Čo znamená súčiniteľ kₙ?

kₙ je normový súčiniteľ používaný pri stanovení prípustného úniku.

Jeho hodnota závisí od skupiny, do ktorej bol skúšaný objekt zaradený.

Pre žumpu zaradenú do skupiny a používam:

kₙ = 0,0000 m/deň

Pri dosadení nulového súčiniteľa vychádza vypočítaná prípustná strata vody nulová.

Aby bolo jasné, prečo, treba poznať veličiny, s ktorými norma pracuje.

Čo znamenajú F₀, S₀ a h?

Pri technickom vyhodnotení sa používajú najmä tri geometrické údaje.

F₀ – plocha hladiny vody

F₀ je plocha vodnej hladiny v nádrži vyjadrená v m².

Pri jednoduchej obdĺžnikovej žumpe s vnútornými rozmermi napríklad 3,0 × 2,0 m je:

F₀ = 6,0 m²

Táto hodnota je dôležitá aj na pochopenie citlivosti merania.

Pri F₀ = 6 m² predstavuje zmena hladiny:

1 mm ≈ 6 litrov vody.

h – hĺbka vody

h je hĺbka vody pri skúške.

Určuje sa od skúšobnej hladiny k najnižšiemu dnu podľa geometrie konkrétneho objektu. Nie je preto automaticky totožná s celkovou stavebnou výškou nádrže.

S₀ – zmáčaná plocha plášťa

S₀ predstavuje plochu konštrukcie, ktorá je počas skúšky v kontakte s vodou.

Pri jednoduchej obdĺžnikovej nádrži ju tvorí plocha dna + zmáčaná plocha stien.

Ak má nádrž vnútornú dĺžku a, šírku b a skúšobnú hĺbku vody h, možno pri jednoduchej geometrii zapísať:

S₀ = a × b + 2 × (a + b) × h

Pri členitejšom objekte sa plocha musí určiť podľa jeho skutočnej geometrie.

Ako sa počíta prípustný pokles hladiny?

STN 75 0905 umožňuje vyhodnotiť vodotesnosť podľa zmeny hladiny alebo podľa množstva vody potrebného na obnovenie pôvodnej skúšobnej hladiny.

Pre priemerný prípustný pokles hladiny za 24 hodín sa používa vzťah:

Δh = (S₀ × kₙ × √h / F₀) × 1000

kde:

Δh = prípustný priemerný pokles hladiny za 24 h v mm
S₀ = zmáčaná plocha plášťa v m²
kₙ = súčiniteľ podľa skupiny nádrže v m/deň
h = hĺbka vody v m
F₀ = plocha hladiny v m²

Druhou možnosťou je hodnotenie podľa množstva vody:

ΔQ = kₙ × S₀ × √h

kde ΔQ predstavuje prípustné množstvo vody za 24 hodín.

Čo z týchto vzorcov vychádza pri žumpe?

Ak žumpu zaradím do skupiny a, platí:

kₙ = 0,0000

Po dosadení do oboch vzorcov preto vychádza:

Δh = 0 mm/24 h

a

ΔQ = 0 m³/24 h.

To je dôvod, prečo nemožno pri žumpe automaticky používať pravidlo typu „2 alebo 3 mm sú ešte v norme“.

Ako je potom možné žumpu reálne vyhodnotiť?

Norma počíta aj s konečnou presnosťou merania hladiny.

Pri skupine a preto poznámka k čl. 5.4 umožňuje pri praktickom posúdení zohľadniť presnosť merania.

Parafrázovane: ak je zmena hladiny za celú dobu skúšky menšia ako 1 mm, možno pri zohľadnení presnosti merania považovať nádrž skupiny a za vodotesnú.

Kľúčové sú slová za celú dobu skúšky.

Prečo potom pri žumpe vôbec potrebujem geometriu?

Pri kₙ = 0 geometria nevytvára nenulovú prípustnú stratu.

Napriek tomu ju v protokole považujem za dôležitú.

Po prvé dokumentuje, aký objekt bol skutočne skúšaný.

Po druhé umožňuje vyjadriť citlivosť merania v reálnom objeme vody.

Ak napríklad F₀ = 8 m², potom 1 mm zmeny hladiny ≈ 8 litrov vody.

Pri väčšej nádrži teda ten istý jeden milimeter predstavuje väčší objem kvapaliny než pri malej nádrži.

Prečo sa nedá hodnotiť iba surový rozdiel hladiny?

Pretože nameraná hladina môže byť ovplyvnená aj podmienkami, ktoré nesúvisia s únikom cez konštrukciu.

Pri príslušných podmienkach preto treba zohľadniť napríklad výpar alebo zrážky.

Protokol by mal ukázať nielen konečné číslo, ale aj to, ako sa k výslednej hodnote dospelo.

Podrobne túto dokumentáciu vysvetľujem v článku čo obsahuje protokol o skúške tesnosti.

Platí kₙ = 0,0000 pre každú nádrž?

Nie.

kₙ = 0,0000 tu uvádzam preto, že vysvetľujeme žumpu, ktorú zaraďujem do skupiny a.

Iné nádrže môžu patriť do inej skupiny a ich kritérium vodotesnosti sa potom posudzuje odlišne.

Preto sa výsledok jednej žumpy alebo priemyselnej nádrže nemá mechanicky prenášať na iný typ objektu.

Najskôr treba objekt zaradiť a až potom vybrať správne kritérium.

Je STN 75 0905 to isté ako zákonná povinnosť?

Nie.

Technická norma opisuje skúšobný a hodnotiaci postup.

Otázka, či pri konkrétnej stavbe musí byť skúška vykonaná alebo protokol predložený, je samostatná.

Môže závisieť od projektovej dokumentácie, podmienok povolenia alebo požiadavky príslušného orgánu.

Podrobnejšie to vysvetľujem v článku skúška tesnosti žumpy pri kolaudácii.

Kde je opísaná samotná príprava a priebeh skúšky?

Tento článok sa zámerne sústreďuje na metodiku vyhodnotenia.

Prípravu objektu, skúšobnú hladinu, čas potrebný pred meraním a priebeh vlastnej skúšky som oddelil do návodu ako pripraviť žumpu na skúšku tesnosti.

Tak sa nemiešajú dve rozdielne otázky: ako skúšku správne vykonať a ako namerané údaje správne vyhodnotiť.

Zhrnutie

STN 75 0905 nie je iba návod na meranie hladiny.

Pri vyhodnotení je potrebné najskôr správne zaradiť nádrž, následne použiť príslušný súčiniteľ a až potom vyhodnotiť namerané údaje podľa normového kritéria.

Pri žumpe na splaškové odpadové vody používam zaradenie do skupiny a.

Pre túto skupinu je kₙ = 0,0000 a vypočítaná prípustná strata je preto nulová.

Pri praktickom posúdení sa následne zohľadní presnosť merania a osobitné pravidlo pre zmenu hladiny menšiu ako 1 mm za celú dobu skúšky.

To je zásadný rozdiel medzi riadnym vyhodnotením podľa STN 75 0905 a jednoduchým pravidlom typu „koľko milimetrov ešte môže žumpa stratiť“.